Podporujeme zachovanie vybraných cenných a druhovo bohatých lúk na území NAPANT manažmentovými opatreniami spočívajúcimi v kosení a v odstraňovaní drevín, ktorými tieto lúky zarastajú. Týmto vytvárame vhodné podmienky pre prežitie vzácnych, chránených, alebo ohrozených rastlín, pre existenciu liečivých bylín, alebo pre prítomnosť množstva rôznofarebných rastlín poskytujúcim potešenie a relax všetkým návštevníkom týchto lúk. Naša podpora je aktuálne zameraná na dve chránené územia v blízkosti Banskej Bystrice a Donovalov.
Lúky sú prirodzenou súčasťou kultúrnej krajiny vytvorenej človekom. Na Slovensku vznikali už pred stáročiami z dôvodu potreby zabezpečenia krmiva pre hospodárske zvieratá. Boli vytvárané prevažne na miestach kde predtým rástol les. Len vďaka neustálej a tvrdej ľudskej práci pretrvali až dodnes a odolávajú opätovnému zarasteniu krovinami a stromami.
Rôznorodé prírodné pomery v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) podmieňujú existenciu rôznych typov lúk. Ich výmera však od nástupu kolektivizácie a intenzifikácie poľnohospodárstva približne od polovice minulého storočia postupne klesá. Kvôli menšej potrebe sena sú opúšťané lúky na vzdialenejších lokalitách, na ťažšie dostupných, alebo zamokrených miestach, čo znamená ich zánik a zarastenie lesom. Spoločne s nimi tak miznú aj mnohé rastliny, ktorých domovom sú práve lúky. Optimálnym riešením pre zachovanie lúk je ich tradičné využívanie formou kosenia.
Chránený areál Jakub
foto: Jakub
Je hojne navštevované územie na severnom okraji Banskej Bystrice. Strmé svahy nad mestskou časťou Jakub boli v minulosti kosené i spásané. Bylinná vegetácia je typická zastúpením sucho- a teplomilných rastlín. Iba v tejto oblasti sa v rámci NAPANT vyskytuje napr. kamienka modropurpurová (Lithospermum purpurocaeruleum), hviezdnatec čemericový (Hacquetia epipactis), hadomor španielsky (Scorzonera hispanica), ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia), scila severná bukovská (Scilla drunensis ssp. buekkensis). V území rastie až 15 druhov orchidejovitých rastlín, ako napr. vstavač bledý (Orchis pallens), vstavač trojzubý (Orchis tridentata), vstavač purpurový (Orchis purpurea), hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera).
Pre sprístupnenie tohoto územia verejnosti bol vybudovaný náučný chodník pozdĺž ktorého môžeme vidieť v jari prvosienku bezbyľovú (Primula acaulis), kručinku chlpatú (Genista pilosa), guľôčku bodkovanú (Globularia punctata), neskôr horčinku väčšiu (Polygala major), medúnku medovkolistú (Melittis melissophyllum), mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias), devätorník veľkokvetý tmavý (Helianthemum ovatum), jagavku konáristú (Anthericum ramosum), volovec vŕbolistý (Buphthalmum salicifolium), nevädzku porýnsku (Acosta rhenana), koncom leta oman mečolistý (Inula ensifolia), astru spišskú (Aster amelloides) i mnoho iných rastlín.
Po ukončení pasenia a kosenia začala časť strmých svahov zarastať hrabmi, lieskami, dráčmi, jarabinami a ďalšími drevinami, ktoré potláčajú pôvodnú bylinnú vegetáciu. Na nekosených lúkach sa hromadí starina, v dôsledku čoho sa mení druhová skladba lúk. Cieľom manažmentových zásahov je čiastočné odstránenie drevín na vybraných miestach v takom rozsahu, ktoré umožní existenciu svetlomilných druhov rastlín, ale aj tieňomilnejších druhov v okolí ponechaných drevín. Kosenie lúk prispeje k zachovaniu ich pôvodného rastlinstva a vzhľadu.
Prírodná rezervácia Barania hlava
foto: Barania hlava
Jadrom tohto menej známeho chráneného územia ležiaceho južne od obce Donovaly sú mokrade. Najcennejšiu časť predstavuje rašelinisko vrchoviskového typu, ktoré je v rámci NAPANT ojedinelé a výnimočne vyvinuté. Tento biotop je charakteristický špecifickou vegetáciou závislou najmä na dostatku vody. Povrch pôdy pokrýva takmer súvislá vrstva rašeliníkov, ktorá zadržiava vodu a napomáha jej regulovanému odtoku počas roka.
Medzi rastlinami prevládajú rôzne druhy trávovitého vzhľadu, napr. ostrica zobáčikatá (Carex rostrata), ostrica čierna (Carex nigra), ostrica sivastá (Carex canescens), ostrica ježatá (Carex echinata), páperník pošvatý (Eriophorum vaginatum), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium) a v suchších okrajových častiach smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa). Význam územia zvyšuje prítomnosť vlhkomilných bylín rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a sedmokvietok európsky (Trientalis europaea), ktoré sú v celom NAPANT vzácne.
Dostatok vody je kľúčovou podmienkou pre zachovanie rašeliniska. Cieľom manažmentových zásahov je preto odstraňovanie vŕb, náletových smrekov a kosenie smlzu chĺpkatého, ktoré počas svojho rastu spotrebúvajú vodu, vysušujú a tienia okrajové časti rašeliniska. Dôsledkom je ústup vlhkomilnejších rastlín a postupný zánik rašeliniska.
